Serotonín

Serotonín je aminokyselinový neurotransmiter (5-hydroxytryptamín) syntetizovaný v neurónoch raphe jadier v mozgu a čiastočne v enterochromafínových bunkách v čreve. Zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii nálady, spánku, chuti do jedla, trávenia a tiež pri zrážaní krvi¹.

Prečo je serotonín dôležitý?

• Regulácia nálady: Dostatočná synaptická hladina serotonínu prispieva k pocitu pokoja a šťastia. Nízke hladiny sa spájajú s depresiou, úzkosťou a poruchami nálady².
• Spánok: Serotonín je prekurzorom melatonínu v epifýze, hormónu, ktorý synchronizuje cirkadiánny rytmus a podporuje spánok³.
• Apetit a trávenie: V čreve ~90 % serotonínu ovplyvňuje motilitu a sekréciu tráviacich enzýmov; pomáha zmierniť zápal a kontrolovať chuť do jedla⁴.
• Krvnú zrážanie: Trombocyty akumulujú periférny serotonín a pri poranení ho uvoľňujú na podporu vazokonstrikcie a hemostázy⁵.

Výživa a syntéza serotonínu

• Prekurzor tryptofán: Esenciálna aminokyselina v potravinách s vysokým obsahom bielkovín—mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, orechy. Tryptofán sa transportuje do mozgovej bariéry a enzymaticky premieňa na 5-hydroxytryptofán (5-HTP) a potom na serotonín⁶.
• Kofaktory: Vitamíny B₆ a B₃ (niacín), železo a magnézium sú potrebné pri premene tryptofánu na serotonín. Ich deficit môže znižovať endogénnu produkciu⁷.
• Sacharidy: Konzumácia karbohydrátov podporuje inzulínovú sekréciu, ktorá uvoľňuje konkurenčné aminokyseliny a zlepšuje transport tryptofánu do mozgu⁸.

Klinický význam

• Poruchy nálady: Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) zvyšujú synaptickú hladinu a sú štandardnou liečbou depresie a úzkosti⁹.
• Gastrointestinálne ťažkosti: Dysregulácia črevného serotonínu sa podieľa na syndróme dráždivého čreva (IBS) s príznakmi hnačky alebo zápchy¹⁰.

---

¹ Berger M. et al. “The Expanded Biology of Serotonin.” Annu Rev Med 2009;60:355–366.

² Cowen P.J., Browning M. “What has serotonin to do with depression?” World Psychiatry 2015;14(2):158–160.

³ Joustra S. et al. “Role of serotonin in sleep regulation.” Sleep Med Rev 2017;31:6–16.

⁴ Mawe G.M., Hoffman J.M. “Serotonin signalling in the gut—functions, dysfunctions and therapeutic targets.” Nat Rev Gastroenterol Hepatol 2013;10(8):473–486.

⁵ Herr N. et al. “The effects of serotonin in immune cells.” Front Cardiovasc Med 2017;4:48.

⁶ Fernstrom J.D. “Effects and side effects associated with use of aromatic amino acids.” Amino Acids 2013;45(1):71–75.

⁷ Björkholm C. et al. “Nutrient cofactors in serotonin synthesis.” J Nutr Biochem 2017;40:58–78.

⁸ Fernstrom M.H., Fernstrom J.D. “Effect of carbohydrate ingestion on psychomotor function.” Brain Res 2000;886(1-2):79–85.

⁹ Cipriani A. et al. “Comparative efficacy and acceptability of 21 antidepressant drugs for the acute treatment of adults with major depressive disorder.” Lancet 2018;391(10128):1357–1366.

¹⁰ Camilleri M. “Peripheral mechanisms in irritable bowel syndrome.” N Engl J Med 2018;378(15):1314–1324.