10 tipov ako sa chrániť proti rakovine

Obsah článku

Rakovina je závažne ochorenie, ktoré nie vždy možno vyliečiť či zachytiť včas. Nikto nepozná stopercentne účinný recept, ako túto chorobu liečiť, ale keď sa zameriate na prevenciu, získate šancu uniknúť.

Ako vzniká rakovina?

Rakovina je proces, pri ktorom abnormálny priebeh bunkového cyklu spôsobuje nekontrolovaný rast buniek. Normálna bunka sa mení na rakovinovú v prípade mutácie génov. Proliferácia (delenie) buniek je vysoko regulovaný proces pri ktorom sa zvyšuje počet buniek a tým sa umožňuje rast tkaniva. V normálnom prípade je tento mechanizmus nevyhnutný pre prežitie ľudského organizmu, ale potenciálne môže život aj ohroziť.

Disregulácia bunkového cyklu je jedným zo základných predpokladov vzniku rakovinových buniek. Mutácia DNA spôsobuje, že bunka obíde všetky kontrolné body ktoré regulujú jej cyklus.

V podstate to znamená dve hlavné zmeny oproti zdravej bunke.

1. Aktivácia onkogénov

Ras gén
Myc gén

2. Inaktivácia génov potláčajúcich nádory

p53
APC gén
BRCA 1/2

Zjednodušene povedané - ak sa chceme chrániť pred rakovinou, potrebujeme chrániť svoje bunky.

To znamená podporovať prirodzenú funkciu organizmu prijímaním látok, ktoré potrebuje a vyhýbaniu sa látkam, ktoré jeho funkciu narúšajú.

“V roku 1997, štyria vedci, Higginso, Muir, Doll, Peto predniesli dôkazy, podľa ktorých je 80% rakovín spôsobených enviromentálnymi faktormi.”(Parsa, 2012)[1]

Ľudské telo je extrémne zložitý komplex systémov, ale vďaka vedeckej práci máme možnosť robiť informované rozhodnutia v kontexte výživy a vyvarovania sa prítomných hrozieb v podobe toxických a karcinogénnych látok v potrave.

10 tipov ako sa chrániť proti rakovine a ako proaktívne minimalizovať riziko vzniku rakoviny.

1. Minimalizovať riziko vzniku cukrovky typu 2

American Institute for Cancer Research a World Cancer Research odhadujú, že 30-40% prípadom rakoviny by bolo možné predísť správnou výživou, fyzickou aktivitou a kontrolou telesnej hmotnosti. [1]

Nadmerná konzumácia bielej múky a cukru je spojená s vznikom cukrovky typu 2, ktorá sa spája so zvýšeným rizikom výskytu rakoviny pečene, pažeráka, prsníka a ďalších. [2]

Cukrovka typu 2 tiež rôznymi cestami zvyšuje zápalové procesy v ľudskom tele. Chronický zápal je okrem mnohých negatívnych účinkov na telo spájaný aj so vznikom rakoviny.[3]

2. Minimalizovať faktory, ktoré spôsobujú chronický zápal

Zápal je biochemicý proces, ktorý je nevyhnutný pri regenerácii zranenia, alebo pri infekcii. Nevhodná strava však môže spôsobovať chronické zápalové reakcie, ktoré sú spájané so vznikom mnohých chorôb, vrátane rakoviny. Aby sa chronický zápal vyliečil je nevyhnutné upraviť stravu.

Jedným z faktorov, ktorý môže spôsobovať chronický zápal je konzumácia cukru.[4] V západnej diete ide najčastejšie o sacharózu a glukózovo-fruktózový sirup.

Chronický zápal môžu spôsobovať aj omega-6 mastné kyseliny, lepok ale tiež aj strava ktorá vyvoláva disbiózu - narušenie prirodzenej črevnej mikroflóry.

Trans-tuky najmä zo zdrojov ako je margarín alebo vyprážané jedlá patria medzi ďalšie látky vyvolávajúce zápalové reakcie. [5]

Podobne to platí aj v prípade, rafinovaných sacharidov, alkoholu a spracovaných mäsových výrobkov.

3. Minimalizovať konzumáciu spracovaných mäsových výrobkov

Spracované mäsové výrobky zahŕňajú všetky mäsové výrobky, pri ktorých spracovaní boli použité konzervanty, zvýrazňovače chute a iné aditíva. Tieto látky majú zabezpečiť a upraviť trvanlivosť, konzistenciu, farbu a chuť produktu.

Epidemiologické štúdie ukazujú, že ľudia ktorí pravidelne konzumujú tieto výrobky majú o 20-50% zvýšené riziko vzniku rakovín v porovnaní s ľuďmi ktorí spracované mäsové výrobky nekonzumujú. [6].

Okrem toho, že spracované mäso spôsobuje zápalové reakcie, na zvýšenie trvanlivosti sa používa dusitan sodný. Dusitan sodný je spájaný so zvýšeným rizikom vzniku kolorektálneho karcinómu [7] - jednou z popredných príčin úmrtí na rakovinu v USA a západnej Európe.

Jedná sa o slaninu, salámy, šunky, hot-dogy, konzervované mäso a podobne.

4. Minimalizovať konzumáciu alkoholu

Alkohol bol klasifikovaný ako karcinogén skupiny 1. Nachádza sa v zozname medzi látkami ako anorganický arzén, etylénoxid, formaldehyd, PCB látky, tabakový dym a spracované mäsové výrobky.

Pri spracovávaní etyl-alkoholu v pečeni sa produkuje karcinogénna látka acetyldehyd. Dlhodobé vystavenie zvýšeným hladinám acetyldehydu spôsobuje poškodenie génu alkohol-dehydrogenázy a v úvode spomenutého génu BRCA.[8] To môže spôsobiť rakovinu v hornom tráviacom trakte, rakovinu prsníka alebo pečene.

Acetyldehyd spôsobuje aj niekoľko ďalších genetických abnormalít, ktoré predchádzajú vzniku rakoviny.[8]

Okrem alkoholických nápojov sa acetyldehyd nachádza aj ako jedna z najviac zastúpených látok v cigaretách, čo znamená, že pravidelná konzumácia alkoholu spojená s fajčením podstatne zvyšuje riziko vzniku rakoviny.

Takmer 5% ľudí s cirhózou pečene ochorie na rakovinu pečene. Riziko je o 35% vyššie u ľudí ktorí spolu s konzumáciou alkoholu fajčia.[9].

5. Minimalizovať príjem arzénu z ryže

Arzén je látka, ktorá sa nachádza v prírode v organickej alebo anorganickej forme. Anorganická forma arzénu je karcinogénna a vysoko toxická.[10] Anorganický arzén spôsobuje kontamináciu vody a akumuláciu v biologických systémoch (rastliny, poľnohospodárske zvieratá). Znečistenie arzénom spôsobuje taktiež aj priemyselná aktivita a pesticídy.

Ryža akumuluje arzén kvôli tomu, že rastie ponorená vo vode. Neustály kontakt s kontaminovanou vodou spôsobuje, že sa arzén dostane do zrniek ryže a následne do ľudského organizmu.[11]

Množstvo arzénu nachádzajúceho sa v ryži je závislé od miery kontaminácie prostredia, v ktorom je ryža pestovaná.

Arzén sa síce radí medzi karcinogény 1. stupňa, ale z objektívneho a štatistického hľadiska, v ryži nepredstavuje takú hrozbu ako napríklad cigaretový dym alebo spracované mäsové výrobky.

Tip číslo 5 je dôležitý z iných dôvodov.

Poukazuje na cestu ktorou sa škodlivé, karcinogénne látky môžu dostať do ľudského tela spolu s jedlom.
To znamená, že okrem arzénu je potrebné vzdelávať sa v tejto oblasti aj čo sa týka iných potenciálne nebezpečných látok vznikajúcich priemyselnou činnosťou a ktoré môžu kontaminovať potravu.

Mnohé znečisťujúce látky, vrátane arzénu sa radia medzi tzv. perzistentné polutanty. To znamená, že pokiaľ sa nimi raz prostredie kontaminuje, ostávajú v ňom veľmi dlho a majú potenciál akumulovať sa aj v produktoch, ktoré sú určené na konzumáciu.

6. Konzumovať zeleninu a ovocie

Dôkazy o pozitívnom vplyve konzumácie zeleniny a ovocia na prevenciu rakoviny sú mimoriadne konzistentné.[12]

Pokiaľ sa jedná o zeleninu a jej vplyv na ľudské telo - tento vzťah je zložitý. Dôkazy o pozitívnom vplyve zeleniny sú prakticky nevyvrátiteľné, no mechanizmy účinkov sú zložité.Rastlinné potraviny, napríklad obsahujú na rozdiel od rafinovanej bielej múky, mäsa a mliečnych výrobkov vlákninu. Strukoviny a zelenina sú najlepším zdrojom vlákniny.

Vláknina pomáha udržiavať zdravý tráviaci trakt a mikrobióm. V skutočnosti, vláknina okrem svojej funkcie pri trávení predstavuje priamu potravu pre mikrobióm. Zdravý mikrobióm sa podieľa na mnohých funkciách v ľudskom tele a jednou z nich je aj správna funkcia imunitného systému. Správne fungujúci imunitný systém dokáže regulovať zápal. Chronický zápal sa okrem množstva iných zdravotných problémoch môže podieľať aj na vzniku rakoviny.

Okrem toho zelenina a ovocie obsahujú širokú škálu vitamínov, antioxidantov a minerálov, ktoré sú nevyhnutné na to aby bolo ľudské telo vitálne a schopné zabraňovať poškodeniu DNA.

7. Sulforafán a krížová zelenina

Sulforafán je na látka nachádzajúca sa najmä v zelenej zelenine. Zdroje bohaté na sulforafán sú brokolica, ružičkový kel, kapusta alebo karfiol.

Sulforafán má mnoho pozitívnych účinok na ľudský organizmus. Pomáha znižovať poškodenie buniek voľnými radikálmi, chrániť DNA pred poškodením, znižovať zápal a spomaľovať rast rakovinových buniek. [13]

Sulforafán je látka ktorá pomáha viacerými protirakovinovými mechanizmami znižovať riziko vzniku rakoviny. Medzi nich patrí indukcia apoptózy - programované usmrtenie bunky, ktorá je poškodená - zastavenie bunkového cyklu alebo epigenetické regulácie.[14]

Krížová zelenina je taktiež bohatá na folát, vitamíny C,E, a K. Okrem toho obsahuje fytonutrienty, ktoré rovnako pomáhajú znižovať riziko vzniku rakoviny a pomáhajú regulovať zápalové procesy.

8. Zelenina z rodu allium

”Zelenina z rodu allium a jej komponenty majú efekt na každé štádium karcinogenézy a ovplyvňujú mnoho biologických procesov, ktoré modifikujú riziko vzniku rakoviny.”(Nicastro H., Ross S., Milner J., 2015)[15]

Rod allium zahŕňa cesnak, cibulu, šalotku, pór a pažítku.

Tieto zeleniny obsahujú množstvo bioaktívných látok, vrátanie flavonoidov, oligosacharidov, arginín a selén.
Väčšinu zdravotných benefitov týchto zelenín však prinášajú síru-obsahujúce komponenty.

Dôkazy podporujú ochranné účinky cesnaku pri rakovine žalúdka, prsníka a kolorektálneho karcinómu. Ochranné účinky sa zdajú byť prepojené s prítomnosťou organosírových látok, najmä allylových derivátov ktoré, ako bolo preukázané, potláčajú karcinogenézu.[16]

Štúdie prinášajú presvedčivé dôkazy o tom, že cesnak a cibuľa a ich sírové látky upravujú biologické procesy v nádoroch a v mikroprostredí týchto nádorov, alebo predrakovinových buniek a tým znižuju riziko šírenia rakoviny.[17]

9. Ľanové semienka

Ľanové semiačka sú bohaté na vlákninu, omega-3 a bielkoviny. Okrem toho obsahujú hojné množstvo niektorých vitamínov a minerálov.
B1, B6, folát, vápnik, železo, horčík, fosfór a draslík. Avšak jednou zo skupiny látok, na ktoré sa sústredili vedecké štúdie sú lignany. Ľanové semienka obsahujú zhruba 800 krát viac lignanov ako iné rastlinné potraviny.[18]

Lignany slúžia aj ako antioxidant a aj ako fytoestrogén. Svojimi mechanizmami účinkov dokážu znižovať riziko výskytu rakoviny.
Konzumácia ľanových semiačok je spájaná so zníženým rizikom vzniku rakoviny prsníka.[19][20].

Rozdrvené ľanové semiačka sa preukázali ako efektívne pri boji s rakovinou prostaty. Proliferatívny index (vznik rakovinových buniek) bol u pacientov s týmto typom rakoviny po konzumácii 30g semienok denne po dobu 34 dní značne znížený. Apoptické indexy (odumieranie rakovinových buniek) boli zvýšené. Zjednodušene to znamená, že konzumácia ľanových semiačok, najmä lignanov, ktoré obsahujú dokážu spomaliť rast a podnecovať odumieranie rakovinových buniek.

Ľanové semiačka je vhodné konzumovať podrvené, alebo vo forme prášku, kvôli ich tvrdej šupke, ktorá obmedzuje vstrebávanie živín v tráviacom trakte. Ďalšou z vhodných alternatív pre získanie zdravotných benefitov je konzumovať ľanové klíčky.

10. Selén

Selén je látka nevyhnutná pre správnu funkciu ľudského tela. Je to esenciálny minerál, ktorý ľudské telo musí prijímať z potravy.

Je prítomný vo viacerých enzýmoch, ktoré spúšťajú reakcie redukcie oxidácie. Selén slúži ako silný anti-oxidant a pomáha chrániť pred poškodením DNA. Je jedným z komponentov pre tvorbu glutatiónu, ktorý je jednou z veľmi dôležitých látok, ktorá sa podieľa na budovaní a regenerácii tkaniva, správnej funkcie imunitného systému, tvorbe proteínov a ďalších funkcií.

Okrem toho sa podieľa na znižovaní zápalu a ovplyvňuje enzým P450, výsledkom čoho je detoxikácia niektorých karcinogénnych molekúl. [21]

Náhodne randomizovaná, dvojito-slepá kontrolovaná štúdia preukázala, že podávanie doplnkov selénu (200 μg/deň) mala značne efektívne účinky pri znižovaní výskytu rakoviny prostaty, kolorektálneho karcinómu a tiež pri znižovaní smrtnosti týchto rakovín.[22]

Záver

Rakovina, jej prevencia a terapia je zložitý problém, ktorý je ovplyvňovaný mnohými faktormi. Ako bolo spomenuté, environmentálne faktory sa v značnej miere podieľajú na procesoch prebiehajúcich v ľudskom tele, v súvislosti s karcinogenézou.

Správna výživa predstavuje dôležitú oblasť záujmu pre každého, kto chce fungovať v zdraví a vitalite a zároveň sa chrániť pred rakovinou. Nutričnými deficitmi oslabený alebo poškodený organizmus má zníženú schopnosť zabraňovať poškodeniu DNA, čo môže zvyšovať riziko vzniku rakoviny.

Je dôležité dbať aby bolo telo zásobené látkami, ktoré pre svoju správnu funkciu potrebuje. Mnoho z týchto látok pochádza zo zeleniny a ovocia. Najmä zelenina by mala tvoriť podstatnú časť jedálnička. Orechy a semiačka sú taktiež bohatým zdrojom živín.

Tento zoznam 10 tipov nie je vyčerpávajúci a existuje mnoho ďalších vedeckých poznatkov spojených s rakovinou, jej prevenciou a terapiou v kontexte zdravej výživy. V nasledujúcich článkoch sa dočítate aké ďalšie látky pomáhajú chrániť zdravie organizmu a znižovať riziko výskytu vážnych chorôb.