V dobe v ktorej aktuálne žijeme pravdepodobne nie je potrebné prizvukovať dôležitosť imunitného systému, ktorý nám pomáha prežiť a udržať zdravie organizmu. Existuje množstvo vedeckých informácií, ktoré môžete aplikovať a potenciálne tým podporiť funkciu vášho imunitného systému.

V tomto článku sa dozviete o všeobecne známych, základných spôsoboch podporovania imunitného systému, no budú vám odprezentované aj informácie, ktoré ste pravdepodobne dosiaľ nikde inde nevideli.

Najskôr vám ale musíme dať na vedomie, že všetky informácie v tomto článku sú informačného charakteru a nemôžu byť použité ako náhrada za profesionálne lekárske poradenstvo.

Ak máte akýkoľvek zdravotný problém, je potrebné kontaktovať kvalifikovaného profesionála – vášho lekára. Prípadné aplikovanie informácií v tomto článku je výhradne na vaše vlastné riziko.

Čo je imunitný systém a aká je jeho funkcia?

Imunitný systém je sieť biologických procesov, ktorá chráni organzimus pred chorobami.

Vyhľadáva a reaguje na širokú škálu patogénov, od vírusov po parazity a tiež aj rakovinové bunky. Taktiež pomáha zneškodniť hrozbu v podobe cudzích predmetov, ktoré prenikli do organizmu – napríklad drevené triesky ale aj látky, ktoré znečisťujú vzduch alebo pitnú vodu ktoré prenikli do organizmu.[1]

Správne fungujúci imunitný systém dokáže rozoznať škodlivé látky alebo mikroorganizmy od buniek, ktoré tvoria ľudské telo a tým umožňuje udržiavať v tele stav homeostázy.

Homeostáza – tendencia systému, najmä fyziologického systému vyšších zvierat, udržiavať vnútornú stabilitu v dôsledku koordinovanej reakcie jeho častí na akúkoľvek situáciu alebo podnet, ktorý by mal tendenciu narušovať jeho normálny stav alebo funkciu.[2]

V praxi to môže znamenať okrem iného napríklad reguláciu telesnej teploty, pH, alebo hladiny glukózy. Ak sa v organizme vyskytnú napríklad škodlivé baktérie, aktivuje sa imunitná reakcia ktorou sa baktérie zneškodnia a tým sa napomáha udržiavať homeostáza.

Homeostáza je žiadaný stav rovnako ako aj správne fungujúci imunitný systém.

Ako by bolo možné prispieť k tomu aby imunitný systém fungoval lepšie?

Imunitný systém je veľmi zložitý systém, ktorý pozostáva z mnohých častí. Odborníci skúmajú tieto jednotlivé časti a vďaka svojim vedomostiam môžu robiť zásahy, ktoré môžu priniesť užitočné výsledky.

Avšak človek bez týchto vedomostí taktiež môže prispieť k tomu aby jeho imunitný systém fungoval lepšie a pomáhal telu ostať zdravé a vitálne.

Napríklad strava, konkrétne jej jednotlivé zložky ovplyvňujú funkciu imunitného systému rôznymi spôsobmi. Väčšina ľudí pozná napríklad vitamín C a jeho spojenie s imunitou. Existuje však niekoľko ďalších látok, ktoré musíme prijímať z potravy v potrebných množstvách, bez ktorých by imunitný systém nemohol fungovať.

 

Ktoré látky prijímané z potravy sú potrebné pre funkciu imunitného systému a ako fungujú?

Pre správnu funkciu imunitného systému telo potrebuje prijímať vitamíny a minerály.

Imunitný systém môžu podporiť taktiež aj mnohé iné látky nachádzajúce sa v zelenine, ovocí alebo rôznych liečvých bylinách alebo medicinálnych hubách.

Ak si chcete prečítať viac o medicinálnych hubách, kliknite na tento odkaz:

uzdravtelo.sk/medicinske-liecive-huby

 

Nasledujúce informácie vám odprezentujú niekoľko látok, ktoré majú preukázateľný vplyv na funkciu imunitného systému a ich nedostatok sa môže prejaviť znížením jeho funkcie.

Inými slovami – telo sa nebude môcť tak dobre brániť škodlivým vplyvom a je väčšia pravdepodobnosť, že sa prejavia príznaky nejakej choroby.

Správne fungujúci imunitný systém chráni pred obyčajným nachladnutím (s ktorým sa spája Rhinovírus) ale tiež hrá rolu aj pri zneškodňovaní buniek, z ktorých môže vzniknúť rakovina.

Rakovina je abnormálny, nekontrolovateľný proces delenia buniek v tele. Za normálnych okolností je tento proces regulovaný imunitným systémom a nežiadúce bunky sú účinne odstránené a vďaka tomu nepredstavujú pre organizmus hrozbu – a tým sa napomáha udržiavať homeostáza.[3]

Na tomto príklade je možné vidieť, že imunitný systém je naozaj dôležitý a môže byť pre vás veľmi prospešné ak sa pričiníte k tomu aby fungoval správne a chránil vaše zdravie.

 

Ako posilniť imunitu?

 

Pravdepodobne najjednoduchším a najdostupnejším spôsobom je zdravá strava a dostatočný príjem protrebných látok.

Príklady živín, ktoré boli identifikované ako nevyhnutné pre rast a funkciu imunitných buniek sú vitamín C, vitamín D, zinok, selén.[4][5]

Niektoré z týchto látok majú antioxidačné vlastnosti tzn. že chránia bunky pred oxidatívnym stresom.

O oxidatívnom strese a o antioxidantoch píšem podrobnejšie v mojej knihe Chronický zápal v tele.

V tejto knihe sa okrem toho dozviete ako imunitný systém spúšťa zápalové reakcie, ktoré sú na jednej strane nevyhnutné pre prežitie ale na druhej strane môžu zdravie aj vážne poškodzovať. Ak venujete svoj čas štúdiu o vplyve stravy na rozvoj chronického zápalu, môžete získať vedomosti o tom ako môže strava a následne zápalové procesy spôsobovať množstvo chronických chorôb. Od bolestí kĺbov a únavy, cez depresiu až po rakovinu a Alzheimer.

 

Vitamín C

Vitamín C a jeho antioxidačné vlastnosti pomáhajú chrániť bunky pred oxidatívnym stresom a taktiež sa podieľa na viacerých funkciách buniek imunitného systému. Denná odporúčaná dávka vitamínu C je 100-200mg denne aby sa dosiahla potrebná hladina tohto vitamínu v organizme. Toto množstvo je pomerne jednoduché dosiahnuť ak sa vaša strava skladá z dostatočného množstva ovocia a zeleniny. Vitamín C je tiež možno dostať vo forme doplnku stravy – kyselina askorbová.[6]

Najbohatším známym zdrojom vitamínu C je slivka kakadu (Terminalia ferdinandiana).

Dôležitosť vitamínu C v tele môžeme ilustrovať na ochorení skorbut. Skorbut je dlhodobý nedostatok vitamínu C a prejavuje sa veľmi vážnymi príznakmi. (Obrázky príznakov tohto ochorenia googlite na vlastné riziko)

 

Vitamín D

Vitamín D je veľmi potrebný pri viacerých funkciách v organizme, napríklad pri homeostáze minerálov v kostiach ale tiež aj pri funkciách imunitného systému.

Vitamín D sa vytvára pri kontakte slnečného žiarenia s kožou. Už len niekoľko minútové vystavenie sa slnečnému svetlu (10-30 min) môže organizmu poskytnúť dostatočné množstvo vitamínu D.

Vitamín D sa môže do organizmu dodávať aj v strave napr. losos, sardínky, mliečne produkty, špenát, kel.

Mimoriadny pozor na hladiny vitamínu D by si mali dávať pozor ľudia, ktorí nie sú pravidelne vystavovaní slnečnému svetlu, alebo žijú v krajinách kde je slnečného svetla menej a tiež je vhodné dopĺňať vitamín D počas sezón infekčných chorôb, najmä v jeseni. Deficity vitamínu D sú spájané s vyšším výskytom infekčných chorôb u obyvateľstva.[7]

 

Zinok

Zinok je v imunitnom systéme nepostrádateľný pretože sa podieľa na tvorbe a funkciách viacerých imunitných buniek. Zinok je veľmi dôležitý minerál aj kvôli mnohým ďalším funkciám v organizme. Nedostatok zinku môže prispievať k riziku vzniku neurosenzorických porúch, spomalenia rastu, zníženej hladine testosterónu, ku kognitívnym poruchám, spomalenému hojeniu rán, zvýšenej hladine amoniaku v tele a ďalších. Chronický, vážný a neriešený deficit zinku môže spôsobiť až smrť. [8]

Denný príjem zinku by nemal prekročiť 40mg.

Dobrým zdrojom zinku je mäso, strukoviny, orechy, semiačka, vajíčka, mliečne výrobky ale aj tmavá čokoláda.

Selén

Selén je minerál, ktorý ma antioxidačné vlastnosti a pomáha chrániť organizmus v prípade, že sú v tele prítomné vírusy, ktoré sú spájané s rôznymi ochoreniami.

Selén v organizme tiež prispieva k produkcii jedného z najdôležitejších antioxidantov v tele – glutatiónu.

Denná dávka selénu by nemala presiahnuť 40mg (mikro gramov).

Množstvo selénu v potrave je ovplyvňované množstvom selénu v pôde v ktorej potraviny vznikli. V miestach kde je koncentrácia selénu v pôde nižšia je častejší výskyt deficitu selénu u obyvateľstva.[9]

Najbohatšie zdroje selénu sú brazílske orechy, ryby, mäso, semiačka.

 

Existujú ďalšie spôsoby ako prispieť k zlepšeniu funkcie imunitného systému?

Vedecké výskumy hovoria áno, takže čo sa týka informácií, ktoré som spomínala na začiatku článku, tie o ktorých ste zatiaľ pravdepodobne nepočuli:

Existujú látky vo forme doplnkov stravy, alebo byliny, ktoré boli používané už v starovekých liečebných systémoch, ktoré by vás mohli zaujímať ak vás zaujíma ako zlepšovať váš imunitný systém.

N-acetyl Cysteín (NAC)

NAC, vďaka svojmu chemickému zloženiu pomáha v tele obnovovať hladiny dôležitého antioxidantu glutatiónu.

Antioxidanty všeobecne sú pre zdravie organizmu nepostrádateľné, pretože pomáhajú neutralizovať voľné radikály a tým znižujú poškodenie buniek oxidatívnym stresom.

Glutatión je okrem iného predmetom výskumu aj v spojení s dlhovekosťou, pretože tým že znižuje oxidatívny stres, pomáha chrániť bunky a kvôli tomu nevznikajú zápalové reakcie ako odpoveď na toto poškodenie.

Chronický zápal je jeden zo silných faktorov, ktorý môže ovplyvňovať dĺžku a kvalitu života a je dôležité podnikať kroky aby sa v tele vyskytoval, podľa možnosti čo najmenej.

Viac sa dozviete v mojej knihe Chronický zápal v tele.

 

NAC sa dokonca používa aj pri predávkovaní paracetamolom a aplikuje sa vnútrožilne.[10]

V prípade používania NAC ako doplnku stravy sa štandardne užíva denne 600 mg NAC.

Okrem toho sa NAC skúmal ako účinný prostriedok pri chronickej bronchitíde, astme, ulceróznej kolitíde, rakovine pečene, Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe.[10]

Tento cenovo dostupný doplnok je možné nájsť a objednať u viacerých predajcov na Slovenskom trhu.

Bazalka tulsi (Bazalka posvätná)

Táto bazalka síce zdieľa názov s tradičnou bazalkou, ktorú možno poznáte z talianskej kuchyne, ale svojím využitím sa podstatne líši.

Bazalku posvätnú považujú v Indickej Ayurvéde za posvätnú kvoli mnohým účinkom, ktoré má na zdravie organizmu.

Bazalka tulsi ako adaptogén dokáže pomáhať pri fyzickom, psychologickom, chemickom a metabolickom strese vďaka unikátnej kominácii farmakologických akcií.

Bolo preukázané že Tulsi pomáha chrániť orgány a tkanivá pred chemickým stresom a priemyselným znečistením, ťažkými kovmi a fyzickom strese pri predĺženej fyzickej aktivite.

Tulsi tiež dokáže regulovať metabolický stres pomocou normalizovania hladiny glukózy, krvného tlaku a hladiny lipidov (napríklad cholesterol).

Okrem toho pomáha pri psychologickom strese, má pozitívne účinky na pamäť a kognitívne funkcie, účinkuje proti úzkosti a má tiež anti-depresívne účinky. [11]

 

Záver

Strava dokáže mať podstatný vplyv nielen na funkciu imunitného systému ale na funkciu celého organizmu. Podstatné je však to ako sa stravujete z dlhodobého hľadiska. Jeden deň nezdravého stravovania nespôsobí badateľné poškodenie (iba ak dočasné) a telo by sa s tým dokázalo vysporiadať. Podobne však ani jeden deň zdravého stravovania nedokáže priniesť podstatné zlepšenie. Dôležité je ako ste sa stravovali posledný polrok, rok, päť rokov a viac. Podľa tohto dlhodobého vyhodnocovania je možné posúdiť nakoľko si svojím stravovaním pomáhate, alebo či si svojím stravovaním škodíte.

Udržiavanie optimálnej hladiny minerálov a vitamínov je nevyhnutné pre udržiavanie zdravia. So stúpajúcim trendom kozumácie napríklad spracovaných potravín a fastfoodov môže stúpať aj miera výživových deficitov u obyvateľstva.

Možno je praktické a pohodlné stravovať sa takýmto spôsobom dnes, no svoju daň si to vypýta pri zhoršení zdravotného stavu spôsobeného stravou ktorá telu neprospieva. Vtedy ta praktickosť a pohodlnosť naozaj nebude vyzerať ako výhodný obchod výmenou za chronické zdravotné problémy, ktoré treba riešiť. (V takomto prípade bude treba riešiť chronické problémy + zdravé stravovanie aby sa tieto problémy mohli zmierňovať a odstrániť)

Ak budete dbať o dostatočné hladiny látok, ktoré telo potrebuje, pomôžete si tým k zdraviu a vitalite.

Oplatí sa to. 🙂

1
0
Budem rada za vaše postrehy, vyjadrite sax
()
x
Share This