Ľudské telo, konkrétne nervový systém a mozog funguje ako nepredstaviteľne zložitá sieť systémov, komponentov a neustále prebiehajúcich procesov a reakcií.

Abstraktne (a nie striktne vedecky vyjadrené), mozog komunikuje s vedomím – vašou mysľou, rôznymi spôsobmi.

Rôzne biochemické a elektrické impulzy prebiehajúce v mozgu ovplyvňujú všetko od pohybu prstov na nohe až po vaše ambície, ciele, impulzy, sny a čokoľvek čo sa nachádza medzitým.

Možno nebudeme len tak jednoducho schopní pochopiť ako prišli vedci k tomu, aby mohli naživo mapovať mozgové funkcie v 3D[1], alebo ako skúmať aktivitu mozgových buniek a vyhodnocovať riziko vzniku neurodegeneratívnych poškodení, či podobne.

Avšak doba v ktorej žijeme je fascinujúca kvôli tomu, že ak by sme naozaj chceli a vytrvali, mohli by sme sa aspoň priblížiť k pochopeniu takýchto extrémne zložitých poznatkov.

Z pohľadu laika (ne-neurovedca) je ťažko povedať aká dlhá je cesta za poznaním, ktorá by nás čakala, no v tomto článku sa aj tak pokúsime urobiť na tejto ceste pár krokov vpred.

Nasledujúce informácie vám priblížia opis, funkciu a niektoré z vedeckých štúdií, ktoré skúmajú tzv. neurotransmitter, ktorý sa nazýva dopamín.

Čo je to neurotransmitter

Neurotransmitery sú chemické posly, ktoré prenášajú signál z neurónu cez synapsiu do cieľovej bunky, ktorou môže byť iný neurón, svalová bunka alebo žľazová bunka. Neurotransmitery sú chemické látky vyrobené neurónom špeciálne na prenos správy. [2]

Neurón – mozgová bunka
Synapsia – spojenie medzi neurónmi

Neurotransmittery sú nevyhnutné pre funkciu komplexných nervových systémov.

Celkový počet nerotransmitterov u ľudí nie je známy, ale doposiaľ bolo identifikovaných viac než 500.

Čo je to dopamín

Dopamín je jeden z neurotrasmitterov, ktorý má v mozgu, v tele (a v mysli, pozn. nevedecké vyjadrenie – veda skúma mozog a jeho funkcie) mnoho funkcií.

Funkcia dopamínu “v mysli” je relevantná kvôli tomu, lebo aktivita dopamiergického systému, alebo jeho porucha má vplyv aj na subjektívne pocity a správanie človeka.

Aj napriek tomu, že tvorba a funkcia dopamínu zahŕňa množstvo procesov a systémových komponentov (častí mozgu) a je veľmi zložitá, môžeme si načrtnúť niečo o tom ako sú tieto funkcie a procesy interpretované z laického pohľadu.

Ďalej sa dozviete niečo o tom ako môže výživa prispieť k optimálnym podmienkam pre tvorbu dopamínu.

 

Funkcia dopamínu

Na praktickej úrovni každodenného života by sa funkcia dopamínu dala vyjadriť nasledovne:

Dopamín je chemická látka, ktorá pomáha budovať a udržiavať zmysluplný vzťah so svetom, inými ľuďmi a so samým sebou.

Ako niečo také dokáže jedna chemická látka?

Opakujeme – je to zložité… ale…

Vedecký výskum a jeho zistenia nám prinášajú poznatky o tom ako môže byť pri každodenných aktivitách produkcia dopamínu v mozgu stimulovaná. A tieto poznatky môžu pomôcť nájsť spôsoby ako využiť tieto neurochemické aktivity vo svoj prospech.

Niekto dopamín volá – “hormón šťastia”. Na odbornej úrovni by možno toto označenie nebolo akceptované, nakoľko hormóny a neurotransmittery nie sú jedno a to isté aj keď patria do spoločnej kategórie signálnych molekúl. Ale v tomto prípade, (snáď) nebude neakceptovateľné ak si priblížime dôvody prečo niekto označuje dopamín ako “hormón šťastia”.

Šťastie ako také by bolo pravdepodobne ťažké ohraničiť jednou obsiahlou vedeckou definíciou, ale v prípade spojenia dopamín a šťastie môže platiť nasledovné:

Schopnosť tvoriť si ciele a nasledovať ich, byť motivovaný, prežívať pozitívne pocity z neočakávaných situácií, očakávanie odmeny a obdržanie odmeny, nové skúsenosti, sociálne interakcie, učenie, kreativita a celkovo schopnosť starať sa (o seba, o ľudí a o svet) – všetko z toho na neurochemickej úrovni zahŕňa dopamín a jeho aktivitu a zároveň môže byť označené ako šťastie.

Ako?

Aby sme ukázali ako, najprv si zodpovedzme otázku odkiaľ pochádza dopaminergický systém, respektíve kde v mozgu sa nachádza.

Dopaminergický systém má pôvod v časti mozgu ktorá sa nazýva Ventral Tegmental Area (VTA).

VTA sa nachádza v strednom mozgu. Z evolučného hľadiska, stredný mozog existoval ešte skôr ako sa vyvinul tzv. predný mozog. Predný mozog je zodpovedný za spracovanie informácií týkajúcich sa komplexných kognitívnych aktivít, zmyslových a asociačných funkcií a dobrovoľných motorických aktivít.[3].

Dopamín v praxi

Ak platí, že dopaminergický systém existoval ešte predtým ako existoval predný mozog a teda schopnosť rozmýšľať, plánovať a dosahovať ciele, v tom prípade bolo potrebné “ovládať” predchodcu človeka chemicky. (Čo sa môže navonok javiť ako inštinkt)

Podobne ako zvieratá, najmä cicavce, nepoužívajú “rozum” na to aby prežili. Podobne mohli fungovať aj naši predchodcovia.

Ak hľadali jedlo, či už korisť alebo lesné bobule, mohla byť v ich mozgu stimulovaná produkcia dopamínu, ktorá im pomohla pokračovať a hľadať, namiesto toho aby si sadli, nerobili nič a napokon umreli hladom (alebo sa sami stali korisťou).

Túto dynamiku je možné pozorovať aj na vedeckom experimente na myšiach. [4]. V tomto experimente vedci umiestnili myš do klietky, kde bola páka, ktorú ak myš stlačila, tak sa pomocou špeciálneho optického senzora aktivovali dopamínové mozgové bunky – dalo by sa povedať, že sa zvýšil dopamín. Myši, ktoré sa naučili stláčať túto páku, nechceli jesť, nechceli piť a nezaujímalo ich nič iné ako stláčanie páky a aktivácia dopamínových mozgových buniek.

Ako sa tieto poznatky dajú využiť v praktickom každodennom živote?

Ak počítame s tým, že prítomnosť dopamínu v mozgu spôsobuje žiaduce (a príjemné) pocity a to je to, čo nás poháňa vpred, naskytá sa otázka ako by sa dali tieto vedomosti využiť?

Najskôr sa pozrieme na situáciu z behaviorálneho, psychologického a neurochemického hľadiska a neskôr sa pozrieme ako môžeme správnou výživou dodávať telu látky, z ktorých sa dopamín “vyrába”.

Behaviorálna, psychologická a neurochemická perspektíva

Dalo by sa tvrdiť, že dopamín je o cieľoch a tiež aj o ceste k daným cieľom. Preto je dôležité vedieť identifikovať ciele, ktoré sú pre vás dôležité a ktoré vám prinesú v živote to čo hľadáte a chcete.

Následne je vhodné si tieto ciele zapísať aby ste im dali polo-hmotnú podobu, ktorá im pridá na “reálnosti”. Okrem toho tým zabránite zabudnutiu týchto cieľov a môžeme ich mať na očiach, čím si budete pripomínať existenciu týchto cieľov a nutnosť niečo preto urobiť, aby ste ich mohli dosiahnuť.

Môžete si to skúsiť aj na mikro-cieľoch. Napíšte si aj ciele ako “uvariť večeru”, “ísť navštíviť priateľa”. A ak ich dosiahnete, odšktnite sito.

Tým pádom si pomôžete mozog nastaviť tak aby bol orientovaný na plnenie úloh a to vám môže pomôcť zvýšiť disciplínu a zvýšiť pravdepodobnosť dosiahnutia aj tých väčších cieľov.

Vy však s týmito poznatkami môžete vedome a cielene vyvolať u seba správanie orientované na cieľ. Akýkoľvek cieľ, ktorý je pre vás dôležitý bude s najväčšou pravdepodobnosťou stimulovať zvýšenie hladiny dopamínu vo vašom mozgu. To spôsobí nielen dobrý pocit samotný (dopamín – “hormón šťastia”) ale aj pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa a následne všetky benefity alebo pozitíva, ktoré dosiahnutie cieľa prináša na praktickej úrovni.

Avšak treba sa mať na pozore. Aktivita dopamínu môže byť spájaná aj s fantazírovaním o vašich cieľoch. A vy pravdepodobne nechcete aby vám váš mozog “ponúkal” dopamín za obyčajné fantazírovanie. Vy chcete hmatateľné a viditeľné výsledky v reálnom praktickom živote.

Upozornenie: Prudké zvýšenie dopamínu spôsobujú aj drogy ako je kokaín a metamfetamín. To by mohlo vysvetľovať prečo sú lákavé a využívané toľkými ľuďmi kdekoľvek vo svete. Takéto umelé, drogami stimulované zvyšovanie dopamínu je nebezpečné, pretože môže spôsobiť “poškodenie” dopamínových receptorov a tým narušiť prirodzené biochemické funkcie, ktoré sa spájajú s motiváciou a dosahovaním cieľov.
Inými slovami – ak budete užívať tieto látky dostatočne dlho, nebudete schopní pociťovať žiadnu (alebo len veľmi nízku) motiváciu a potešenie z každodenných aktivít, ktoré sú samozrejmosťou v rámci bežného a “šťastného” života.
Väčšina cieľov, ktoré si stanovíte nebudú môcť ani zďaleka zvýšiť hladinu dopamínu natoľko ako tieto tvrdé drogy a tým pádom vás nič nebude motivovať tak ako zháňanie ďalšej dávky.

Táto predstava nie je príjemná, ale dostatočne ilustruje patologickú funkciu dopaminergického systému a poukazuje na dôležitosť zachovávania správnej funkcie mozgu aby bolo možné dosahovať progres v živote a príjemné pocity v srdci(?) (alebo kdekoľvek inde, kde sa pocity nachádzajú)

Ako zvýšiť hladinu dopamínu?

Jedzte potraviny bohaté na fenyalanín

Fenylalanín je esenciálna aminokyselina, dôležitá pre zvýšenie produkcie dopamínu a norepinefrínu – excitačných neurotransmiterovov, ktoré maju stimulačné účinky na mozgové aktivitu a maju celkovo povzbudzujúce účinky na organizmus.

Syntéza dopamínu začína s touto esenciálnou aminokyselinou fenylalanín a nachádza sa vo väčšine proteín obsahujúcich jedál ako sú orechy, vajíčka, hydina, fazuľa a ryby.

Jedzte potraviny bohaté na tyrosín

Tyrozín je aminokyselina, ktorá slúži ako prekurzor dopamínu, norepinefrínu a epinefrínu.

Tyrosín sa môže vytvárať z aminokyseliny fenylalanín, ale tiež sa nachádza v hydine, orechoch, avokáde, banánoch, syroch, tekvicových a sezamových semiačkach.

Štúdie potvrdzujú, že množstvo tyrozínu ovplyvňuje hladiny dopamínu, takže dostatočné množstvo tyrozínu môže pomôcť v boji s nedostatkom dopamínu. [4]

Dbajte na dostatok spánku

Dostatok spánku pomáha mozgu regulovať produkciu dopamínu.

Ráno sa hladiny dopamínu prirodzene zvyšujú, čo nám umožňuje prebudiť sa a vykročiť do nového dňa. Vo večerných hodinách potom hladiny dopamínu klesajú, aby sa mozog pripravil na spánok. Aby ste podporili prirodzenú produkciu dopamínu, snažte sa chodiť spať aj vstávať približne v rovnakom čase. [7]

Zaraďte pravidelnú aktivitu

Existujú tri hlavné neurotransmitery, ktorých hladiny sú ovplyvňované fyzickou aktivitou: noradrenalín, serotonín a dopamín. Prostredníctvom týchto neurotransmiterov cvičení pozitívne ovplyvňuje fungovanie mozgu. Bolo preukázané, že beh pomáha chrániť dopaminergné neuróny a pôsobí proti neurotoxinům.

 

Pokiaľ budete dodržiavať a uplatňovať zdravé, progresívne aktivity, ktoré vás približujú k cieľom, ktoré sú pre vás dôležité a ideálne ak sú prospešné aj pre spoločnosť, váš mozog vás “odmení” “hormónom šťastia” a to vás motivuje k ďalším podobným aktivítám.
Opäť prizvukujeme dôležitosť určovania a hlavne zapisovania si cieľov aby ste zvýšili pravdepodobnosť ich dosiahnutia.

0
Budem rada za vaše postrehy, vyjadrite sax
()
x
Share This