V tomto článku sa budeme sústrediť na problematiku – cukor, glukóza a umelé sladidlá. Pozrieme sa na význam cukru, konkrétne rafinovaného cukru, ktorý sa nazýva sacharóza a jeho úlohu vo výžive. Dozviete sa aké sú najčastejšie používané umelé sladidlá ako napríklad aspartam aké riziká sa spájajú s ich užívaním.

Cukor a umelé sladidlá v strave

Cukor sa radí medzi sacharidy. Sacharidy sú pre telo potrebné keďže dodávajú energiu pre fungovanie tela a mozgu. Tak ako existujú rôzne formy sacharidov (napr. jednoduché a komplexné), existuje aj viacero foriem cukru. 

Telo príjma cukor z rôznych zdrojov a vo viacerých formách napr. z ovocia vo forme fruktózy, z pečiva alebo cestovín vo forme glukózy, alebo z mliečnych výrobkov vo forme laktózy.

Avšak v dnešnej dobe sa stretávame s vysokým obsahom rafinovaného bieleho cukru (kryštálový, práškový kuchynský cukor) – sacharózy v najrôznejšich produktoch. Od sladených nápojov cez sušienky, čokoládové tyčinky, cereálie až po kečup a dresingy. 

Nadmerný príjem sacharózy je spojený s vznikom chorôb ako napríklad diabetes typu 2, srdcových ochorení a obezity a iné.

Na trhu sú dostupné rôzne umelé sladidla s rôznym chemickým zložením. ktoré sú mnohonásobne sladšie ako sacharóza a typicky neobsahujú žiadne kalórie –  jedným z najčastejšie používaných sladidiel je aspartam.

Ale je ich užívanie naozaj bezpečné resp. majú umelé sladidlá vedľajšie účinky, ktoré môžu mať negatívne dopady na zdravie?

 

Význam sacharózy a umelých sladidiel vo výžive

Sacharóza sa skladá z dvoch molekúl – glukóza a fruktóza. Rýchlou metabolickou premenou sacharózy na glukózu a fruktózu sa získava určite množstvo energie, ktorú telo prijme ako prvé vo forme glukózy a nadbytočná fruktóza sa premieňa a ukladá vo forme tuku.

Nakoľko sa glukóza získava z viacerých zdrojov z potravy, ideálne z tzv. pomalých sacharidov, ktoré sa štiepia pomalšie ako jednoduché, rýchle sacharidy vrátane sacharózy nie sú pre telo z hľadiska správnej výživy najvhodnejším riešením.
Problém spočíva v tom, že metabolizovanie sacharózy neposkytuje stabilný zdroj energie a zvýšená hladina glukózy zvyšuje produkciu inzulínu – hormónu ktorý reguluje hladinu glukózy v krvi.
Chronicky zvýšené hladiny inzulínu môžu spôsobiť stav zvaný prediabetes (predcukrovka), ktorý spôsobuje diabetes typ 2.

Rafinovaný cukor – sacharóza síce poskytuje sladkú chuť jedál, no jej nutričná hodnota je nízka a ide o tzv. prázdne kalórie.
Prázdne kalórie telu neprinášajú žiadne vitamíny, minerály, vlákninu ani esenciálne mastné kyseliny a kvôli tomu sú z hľadiska zdravej výživy nežiadúce a ich príjem je potrebné eliminovať.

Umelé sladidlá predstavujú syntetickú náhradu za rafinovaný cukor.

Umelé sladidlá poskytujú jedlám a nápojom sladkú chuť a neobsahujú kalórie, no neznamená to že sú automaticky ideálnou náhradou za rafinovaný cukor. Umelé sladidlá síce neobsahujú kalórie, ale nemajú výživový prínos pre organizmus. V prípade umelých sladidiel môže problém spočívať v ich chemickom zložení a v tom aký vplyv má užívanie týchto chemických látok na organizmus, resp. ako vplývajú na telo látky, ktoré vznikajú metabolizáciou týchto umelých sladidiel. 

Aké sú najčastejšie používané umelé sladidlá a aké riziká sa spájajú s ich užívaním?

Umelé sladidlá sa nachádzajú najmä v sladených nápojoch (ktoré na etikete produktu uvádzajú znížený obsah cukru, prípadné označenia ako “light” “diétne” “zero”) a tiež v cereáliách, mede, pudingoch, dresingoch, muffinoch či iných sladkých produktoch.

Existuje množstvo umelých sladidiel, ale medzi najpoužívanejšie patria: 

  • Acesulfám K (E950)
  • Aspartam (E 951)
  • Cyklamáty (E952)
  • Sacharín (E 954)

Acesulfám K (E950)

Acesulfám K je biela kryštalická látka 200x sladšia ako cukor a používa sa ako sladidlo a zvýrazňovač chuti. Kvôli tomu, že má mierne horkú chuť, používa sa v kombinácii s inými sladidlami.
Vyrába sa spracovaním kyseliny acetooctovej v kombinácii s draslíkom. Označenie “K” – draslík.

Inštitúcie pre kontrolu potravín v Európe a USA vyhodnotili túto látku ako bezpečnú a schválili jej používanie v potravinovom priemysle.

Vedecké štúdie však neposkytujú jednoznačné informácie o bezpečnosti a vedľajších účinkoch tohto sladidla. Pozorovacie štúdie na ľuďoch prinášajú zmiešané výsledky a experimenty na myšiach môžu prinášať zistenia, ktoré nie su pri užívaní u ľudí natoľko relevantné.

Acesulfám K sa oficiálne nezaradzuje medzi toxické, genotoxické ani karcinogénne látky. Avšak pri výrobe Acesufámu K sa používa karcinogénna látka metylénchlorid. Dlhodobé vystavenie látke metylénchlorid spôsobuje bolesti hlavy, nevoľnosť, zmätenosť, negatívne vplýva na funkciu pečene a obličiek a môže spôsobiť rakovinu.[1]

Pokusy na myšiach preukázali negatívny vplyv na mikrobióm a potenciál pre vznik obezity.[2]

Ďalšia z vedeckých štúdií, poukazuje na zmenu mozgových funkcií u pokusných myšiach.[3]

 

Aspartam (E 951)

Aspartam je veľmi často používané umelé sladidlo. Je 200x sladší ako cukor a používa sa hlavne v produktoch, ktoré nie je treba tepelne upravovať. Aspartam pri tepelnej úprave stráca svoju sladkosť.

Vyrába sa synteticky z kyseliny asparágovej a fenylalanínu. Tieto 2 látky sú prirodzene vyskytujúce sa aminokyseliny.
Avšak pri metabolizme aspartamu vzniká metanol – látka, ktorá je vo vyšších dávkach toxická. Pravidelná konzumácia aspartamu môže predstavovať problém kvôli tomu, že metanol sa rozkladá na karcinogénnu a toxickú látku formaldehyd.

V potravinovom priemysle je látka schválená ako v Európe tak aj v USA.

Niektoré vedecké štúdie poukazujú na neurologické zmeny/zmeny správania, závrate a bolesti hlavy pri užívaní aspartamu, taktiež aj problémy gastrointestinálneho traktu a dermatologické problémy.[4]

Ďalšia štúdia skúmala spojenie medzi užívaním aspartamu a vznikom mozgových nádorov, keďže existuje korelácia medzi zvýšením používania umelých sladidiel a hlavne aspartamu a zvýšeného výskytu vzniku nádorov v USA.[5]

Štúdia z roku 2014 sa zameriava na možné karcinogénne účinky aspartamu a požaduje prehodnotenie jeho užívania v potravinovom priemysle.[6]

Cyklamáty (E 952)

Cyklamát/cyklamáty zahŕňajú látky, umelé bezkalorické sladidlá, ktoré su 30x sladšie ako cukor. Sú stabilné pri pôsobení tepla, kyselin a zásad a sú rozpustné vo vode. Momentálne sa používa v zhruba 50 krajinách, ale v krajine vzniku – USA je jeho používanie zakázané.

Cyklamát sa vyrába pridaním hydroxidu sodného alebo vápenatého do cyklohexylamínu. Cyklohexylamín je látka používana vo farmaceutickom priemysle na výrobu niektorých liekov, pri výrobe herbicídu Hexazinone a tiež ako protikorózna látka.

Vedecké štúdie skúmali jeho vplyv na myšiach a zistilo sa, že pri ekvivalente dávky mnohonásobne prevyšujúcej príjem cyklamátu v nápojoch/jedlách pri bežnej konzumácii, sa u niekoľkých myší vytvorili nádory močového mechúra.[7]

Ďalej bolo zistené, že baktérie nachádzajúce sa v tráviacom trakte dokážu rozložiť cyklamát na cyklohexylamín, látka ktorá môže byť toxická a spôsobuje nevoľnosť, závraty, podráždenie očí a horných dýchacích ciest.

 

Sacharín (E 954)

Sacharín je umelé sladidlo 400x sladšie ako cukor, ktoré zanecháva kovovú pachuť, najmä vo vyšších koncentráciách a preto je zvyčajne používaný v kombinácii s inými umelými sladidlami, hlavne cyklamát a aspartam.

Vyrába sa synteticky oxidáciou látky o-toluénsulfónamid, alebo látky anhydrid kyseliny ftalovej, z ktorých vzniká v podobe bieleho kryštalického prášku. Aj napriek tomu, že vedecké štúdie preukázali pri vysokých dávkach vznik nádorov močového mechúra u myší, u ľudí nebola karcinogenita preukázaná.
Podľa týchto štúdií, odlišný mechanizmus akcie sacharínu v ľudskom organizme, nepredstavuje u ľudí riziko vzniku rakoviny.

Používanie sacharínu je schválené v Európe aj v USA.

Potrebujeme umelé sladidlá?

Či už ide o používanie cukru alebo umelých sladidiel na dochucovanie a osladzovanie potravín a nápojov,  naskytá sa otázka – Prečo vlastne potrebujeme sladšie potraviny a sladšie nápoje?
Rafinovaný cukor neposkytuje žiadnu nutričnú hodnotu a spôsobuje skutočné epidémie cukrovky a obezity.

Cukor pôsobí na dopaminergický systém a po užití zvyšuje hladinu neurotransmiteru dopamínu, čím môže vybudovať návyk a potrebu pre opätovné príjmanie cukru.

Okrem množstva iných negatívnych účinkov na telo, cukor zvyšuje zápal a tým spôsobuje množstvo ďalších zdravotných problémov ako sú:

  • znižená funkcia imunitného systému,
  • poruchy správania a pozornosti,
  • depresie a úzkosti,
  • únava a ospalosť,
  • vyššia kazivosť zubov a narušenie zubnej skloviny,
  • rozvoj inzulínovej rezistencie a obezity,
  • diabetes 2. typu,
  • vznik metabolických porúch.

 

Je nadmerné sladenie cukrom nevyhnutné?

V roku 2019 sa na Slovensku na jedného obyvateľa skonzumovalo 50kg cukru.

Denný odporučaný príjem cukru by nemal presiahnuť 36g. Pri takomto odporúčanom dávkovaní by to znamenalo príjem cukru v množstve 13kg za rok. 

Naozaj je výhodné vymeniť zdravý metabolizmus, funkčný imunitný systém, zdravé srdce, zdravé zuby a ďalšie, za chvíľkový pocit sladkosti pri konzumácii jedla? 

Pokiaľ ide o umelé sladidlá, ktoré môžu a nemusia spôsobovať rakovinu, je naozaj nutné riskovať a príjmať do tela syntetické, chemické látky, ktoré telu neposkytujú vôbec nič prospešné okrem pocitu sladkosti?

Navyše, umelé sladidlá sa používaju len zhruba jedno storočie a niektoré z nich aj kratšie a preto môže nedostatok dlhodobých a transgeneračných štúdií spôsobiť nedostatočnú informovanosť v problematike rizík spojených s užívaním týchto sladidiel. 

Korelácie, ktoré existujú pri zvýšení používania cukru a umelých sladidiel a značného zvýšenia výskytu rakoviny, cukrovky, srdcových ochorení, obezity, porúch pozornosti a rôznych iných tzv. civilizačných chorôb môžu spôsobiť znepokojenie a zvýšenú obozretnosť u jedincov, ktorí sú oboznámení s následkami nevhodnej stravy a environmentálnej toxicity na zdravie človeka.

Obzvlášť ak ide o príjmanie látok, bez ktorých by sa telo zaobišlo bez najmenších problémov. V dnešnej dobe čelíme v potrave pesticídom, herbicídom, ťažkým kovom a rôznym konzervantom a iným syntetickým látkam.

Myslím si, že zdravie, vitalita a sebadisciplína je sladšia ako farebný presladený nápoj či čokoládové tyčinky.

Ak sa západnej civilizácii podarí odvrátiť sa od okamžitých krátkodobých pôžitkov vo forme sladkých nápojov a jedál a preorientovať sa k pragmatickému, dlhodobému prístupu k zdravej výžive, môže tým proaktívne prispieť k znižovaniu výskytu spomínaných chorôb, ktoré majú už dnes epidemické rozmery a stúpajúci trend.

Je dôležité dbať na optimálne stravovanie, či už z individuálnej či spoločenskej perspektívy, lebo v konečnom dôsledku značne ovplyvňuje kvalitu života.

 

1] https://www.medicinenet.com/artificial_sweeteners/article.htm#acesulfame_k_what_are_the_pros
[2] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5464538/
[3] https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0070257
[4] https://www.cdc.gov/mmwr/preview/mmwrhtml/00000426.htm
[5] https://academic.oup.com/jnen/article/55/11/1115/2610500
[6] https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1002/ajim.22296
[7] https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/5411626/
[8] https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/kazdy-slovak-rocne-skonzumuje-takmer-50-kg-cukru.html

Share This