Ľudský organizmus je pravidelne vystavovaný toxínom nachádzajúcich sa v strave, vo vode, vo vzduchu a v produktoch, s ktorými denne prichádza do styku. Realitou je, že každý človek žijúci v 21. storočí prichádza do kontaktu s toxínmi a je veľmi ťažké, ak nie nemožné úplne sa im vyhnúť. Najčastejšie ide o toxíny chemického pôvodu a ťažké kovy.

Čo sú toxíny?

Toxín je škodlivá látka, ktorá poškodzuje organizmus.

Existuje mnoho druhov toxínov, ktoré rôznymi mechanizmami akcie vplývaju na ľudské telo. Účinky týchto toxínov určujú konkrétne biochemické reakcie, ktoré prebiehaju po tom čo toxín vnikne do organizmu.

Tento článok sa sústredí na prírodné a syntetické látky, ktoré poškodzujú organizmus a ktoré pochádzajú zo stravy a vody a nachádzajú sa tam vďaka ľudskej činnosti.

Vzdelávanie sa v tejto oblasti Vám pomôže vyhýbať sa týmto škodlivým látkam nie len v záujme ochrany svojho zdravia, ale potenciálne aj zdravia ostatných. Ak nebudete kúpou produktov, ktoré obsahujú zvýšené množstvo toxínov podporovať ich výrobcov a predajcov, je šanca že sa budú musieť prispôsobiť uvedomelým spotrebiteľom a upraviť zloženie ich produktov.

 

Ako sa dostali do Vášho jedla a vody?

Toxíny sa prirodzene vyskytujú v rôznych rastlinách, hubách a tiež môžu byť produktami bakteriálnej aktivity.

Napríklad otrava jedlom môže byť spôsobená baktériami ako sú salmonella alebo E. coli. Najsilnejší doposiaľ objavený toxín je botulotoxín. Tento neurotoxín produkuje baktéria Clostridium botulinum.

Ľudský organizmus na tieto toxíny reaguje a upozorňuje akútnymi príznakmi a je možné podniknúť kroky, ktoré pomôžu minimalizovať poškodenie organizmu. V prípade enviromentálnych toxínov, syntetických látok či ťažkých kovov môže byť situácia iná.

Pokiaľ ide o pesticídy, herbicídy, chemické hnojivá, konzervanty, zvýrazňovače chuti, farbivá či iné chemické látky, ktoré môžu poškodzovať organizmus, nie je ojedinelé ak sa až po rokoch ich používania zistí, že sú škodlivé, respektíve toxické alebo karcinogenné.

Pokiaľ si niekto nie je vedomí existencie nejakej škodlivej látky, nemá možnosť proaktívne zabraňovať tomu aby sa dostávala do jeho organizmu.

Pokiaľ nie je človek odborníkom v relevantných oblastiach, je pomerne dosť obtiažne byť si vedomí všetkých hrozieb, ktoré predstavujú toxíny prenikajúce do prostredia z dôvodu ľudskej priemyselnej aktivity.

Nasledujúce príklady ilustrujú ako sa môžu toxíny dostávať do jedla alebo vody.

 

Ortuť

Ortuť je tekutý kov, ktorý sa používal už mnoho storočí v minulosti na najrôznejšie účely. Použivala sa na extrakciu zlata a striebra, pri ťažbe uhlia, ako katalyzátor chemických reakcií, pri výrobe teplomerov, v žiarivkách, v batériách, farbách, papieri a tiež aj v zubárstve pri amalgámových plombách.

Veľká časť ortute sa uvoľňuje pri sopečných aktivitách.

Ľudské činnosti spôsobujú uvoľnenie ortuti do vzduchu či vody a následne sa akumulujú v prostredí. Ortuť sa dokáže prenášať vo vzduchu aj na veľké vzdialenosti a spôsobovať kontamináciu aj ďaleko od očividných zdrojov znečistenia.
Ak sa táto ortuť dostane do vody či už do riek, morí alebo oceánov, spôsobuje bioakumuláciu v tkanivách rýb. Pritomnosť ortuti vo vode je nebezpečná kvôli tomu, lebo sa z nej formuje metylortuť – vysoko toxická látka. Metylortuť sa formuje pri kontakte ortute s baktériami, vodou, pôdou alebo rastlinami.
Bioakumulácia ortute v rybách spôsobuje kontamináciu všetkých organizmov v potravinovom reťazci, vrátane človeka.[1]

 

Polychlórované bifenyly – PCB

Polychlórované bifenyly sú veľmi rozšírené a takmer všade-prítomné kontaminanty. Spôsobuje to ich nerozpustnosť vo vode, rozpustnosť v tukoch a absencia metabolických ciest v organizmoch u ktorých sa PCB látky bioakumulujú.

PCB sa používali v priemysle v elektrických zariadeniach a konštrukčných materiáloch.

Aj napriek tomu, že je dnes produkcia PCB v mnohých krajinách zakázaná, PCB predstavujú tzv. perzistentné polutanty. To znamená, že ich nerozpustnosť vo vode a vysoká rozpustnosť v tuku spôsobuje bioakumuláciu naprieč celým potravinovým reťazcom. Okrem toho problém predstavuje, že niesu biologicky odbúrateľné, takže z celkovo odhadovaných 1.2 milióna ton vyprodukovaných PCB látok mohla nezanedbateľná časť preniknúť do prostredia v ktoróm sa bioakumulovala v tukových tkanivách zvierat a následne človeka.

PCB látky sa môžu nachádzať/nachádzali sa aj v krmive poľnohospodárskych zvierat, takže od preniknutia do ľudského organizmu ich delí iba jeden článok potravinovného reťazca.[2]

Chemické hnojivá, pesticídy a podobné látky sa do potravy dostávajú pri poľnohospodárskej výrobe a do ľudského organizmu sa dostávajú konzumovaním týchto poľnohospodárskych produktov.

Farmaceutické produkty a produkty osobnej starostlivosti či plasty taktiež patria medzi látky, ktoré znečisťujú prostredie – najmä vodu a môžu sa opäť dostať späť do potravinového reťazca a do tela človeka.[3]

Existuje veľké množstvo rôznych chemikálí, ktoré sú toxické alebo karcinogénne a prenikajú do prostredia. Spomenuté látky predstavujú iba nepatrný zlomok existujúcich látok, ktoré môžu a aj prenikaju do prostredia a následne do ľudského organizmu.

Tieto príklady ilustrujú akým spôsobom sa môžu dostať od priemyselnej výroby do ľudského tela cez potravu alebo vodu.

 

Aký dopad majú toxíny na celkové zdravie?

Tak ako existuje veľké množstvo toxínov, ktoré sa nachádzajú v prostredí, tak existuje aj veľké množstvo dopadov, ktoré môžu mať na ľudský organizmis.Niektoré z toxínov sú školdlivé menej, niektoré sú škodlivé viac. Podobne, niektoré sú menej, iné viac rozšírené a prítomné v strave či vode, ktorú príjmame.

Nedostatočná osveta, nedostatočné a neefektívne regulácie priemyslov produkujúcich tieto toxíny, alebo neefektívne metódy odhaľovania týchto toxínov v ľudskom tele môžu spôsobiť, že sú ľudia pravidelne a dlhodobo vystavovaní škodlivým chemickým látkam.
Symptómy, ktoré intoxikácia spôsobuje môžu byť pripisované iným chorobám a tým komplikovat situáciu a pokiaľ sa neodhalí ozajstná príčina, budú aj naďalej spôsobovať zdravotné problémy.

Nesprávna diagnóza a nevhodná liečba môžu zdravotný stav ešte viac zhoršiť.

Symptómy, ktoré spôsobujú environmentálne toxíny nie je vždy ľahké definovať. Človek sa jednoducho necíti dobre a môže sa to prejavovať únavou, bolesťami hlavy, črevnými problémami, nevysvetliteľným priberaním na váhe, alergiami, zápalmi, bolesťami kĺbov a svalov, depresiou, poruchami pozornosti, zahmlievaním mozgu a mnohými ďalšími.

 

Endokrinné disruptory

Skupina chemických látok, ktorá sa označuje názvom endokrinné disruptory spôsobuje narúšanie endokrinných (hormonálnych) systémov v ľudskom tele. Narušenie endokrinných systémov sa môže prejaviť širokou škálou príznakov a v prípade, že je narušenie spôsobené chemickými látkami, nie je jednoduché vystopovať príčinu.
Tieto endokrinné disruptory môžu spôsobiť narušenie vývoja ľudského organizmu, reprodukčného, imunitného, nervového systému ale aj iných.

 

Metylortuť

Neurotoxín metylortuť, ktorý pochádza z rýb a morských živočíchov môže spôsobiť niekoľko zdravotných problémov. Obzvlášť ak sa množstvo pritomné v ľudskom tele zvyšuje kvôli konzumácií kontaminovaného jedla.
Vysoké množstvá ortute môžu spôsobiť neurologické problémy a v niektorých prípadoch aj permanentné poškodenie.
Najviac badateľné sú príznaky toxicity metylortuťou u detí.

Medzi tieto príznaky patria: kognitívne poruchy, poruchy jemnej motoriky, narušenia rečového a jazykového vývoja, narušenie vizuálne-priestorového vedomia.
Metylortuť okrem toho ovplyvňuje enzýmy, funkciu bunkových membrán, oxidatívny stres, peroxidáciu lipidov a spôsobuje poškodenie mitochondriálnych funkcií.[4]

 

PCB látky

Dlhodobé vystavenie PCB látkam spôsobuje širokú škálu zdravotných problémov nervového, endokrinného a reprodukčného systému. Taktiež môže spôsobovať rakovinu.

PCB látky znižujú funkciu imunitného systému, čím môžu zvýšiť riziko výskytu infekčných chorób a tiež iné sekundárne zdravotné problémy.
[5}

MCS

MCS (Multiple Chemical Sensitivity – mnohonásobná chemická citlivosť) je stav ktorý u ľudí, ktorí ním trpia spôsobuje okamžité reakcie na toxíny nachádzajúce sa v prostredí.

Oficiálne neexistujú žiadné diagnostické nástroje a ani terapia na MCS. Aj napriek tomu, že symptómy MCS môžu značne ovplyvňovať zdravotný stav a znižovať kvalitu života, WHO neuznáva MSC ako chorobu spôsobenú chemikáliami.

MCS sa prejavuje širokou škálou symptómov spomenutých v úvode. Opäť, tieto symptómy je problematické spojiť s konkrétnymi látkami, ktoré ich spôsobujú.
[6]

Pesticídy a iné chemické látky, ktoré sa dostávajú do poľnohospodárskych produktov a následne do ľudského organizmu maju okrem priamych účinkov aj účinky sekundárne ako napríklad narúšanie črevnej mikroflóry.
Narušenie črevnej mikroflóry spôsobuje mnoho zdravotných problémov vrátanie znižovania funkcie imunitného či nervového systému.
[7]

Chemické látky, ktoré narúšajú črevnú mikroflóru majú okrem toho schopnosť spôsobovať aj tzv. Syndróm deravého čreva. V podstate to znamená poškodenie stien čreva a zvýšenie ich priepustnosti. Výsledkom toho je, že toxíny, ktoré sa mali z organizmu vylúčiť prenikajú späť do krvi a následne do mozgu. Obzvlášť závažný problém je, že tie toxíny ktoré sú lipofilné (rozpustné v tukoch) môžu prenikať cez hematoencefalitickú bariéru až do mozgu a tým spôsobovať mnohé neurologické problémy.
[8]

Prítomnosť toxínov v tele môže narušiť produkciu enzýmov v pečeni a takisto aj narušiť celkovú funkciu pečene. [9]

Tieto príklady predstavujú iba malú časť toxínov nachádzajúcich sa v prostredí a ich možné dopady na zdravie človeka. Je v záujme každého individuálne sa vzdelávať v tejto oblasti a oboznamovať sa s hrozbami, ktoré môžu mať vplyv na dlhodobé zdravia a kvalitu života.

 

Ako je možné brániť sa?

V prvom rade je potrebné identifikovať hrozby a zdroje z ktorých sa toxíny dostávajú do organizmu a následne tieto potraviny zo stravy vyradiť.

Ideálne je vedieť odkiaľ potrava pochádza, či už sú to rastlinné či živočíšne produkty a akým spôsobom bolo toto jedlo produkované. Pokiaľ ide o veľko-chovy a masovú produkciu poľnohospodárskych produktov, tak tam je predpoklad, že pri výrobe boli použité pesticídy, herbicídy a antibiotiká.
Najvhodnejšie produkty su produkty z organických fariem a mäso pochádzajúce zo zvierat kŕmených trávou.

Takisto priemyselne spracované potraviny štandardne obsahujú rôzne chemikálie, či už konzervanty alebo zvýrazňovače chuti, ktoré môžu poškodzovať zdravie.
Najlepšie je konzumovať čo najviac celých potravín a čo najmenej spracovaných. Týka sa to aj konzervovaných potravín.

Aby bolo telo schopné správne fungovať a brániť sa pred negatívnymi účinkami toxínov je potrebné podporiť jeho prirodzenú funkciu. Najmä funkciu pečene, obličiek a hrubého čreva.

Existujú aj rôzne detoxikačné protokoly a prírodné produkty, ktoré môžu pomôcť pri vylučovaní toxínov z organizmu. Pri zavádzaní týchto riešení je potrebná konzultácia s odborníkom a posúdenie individuálnej situácie, aby sa mohol zvoliť vhodný detoxikačný protokol.

 

Prečo sa nevypláca byť ľahostajný pokiaľ ide o toxíny a prečo je dôležité vzdelávať sa v tejto oblasti?

Technologický pokrok prináša okrem množstva pozitív aj isté negatíva. Zvýšenie ekonomickej aktivity, zlepšovanie životnej úrovne, zvyśovanie výrobných kapacit – Z podstatnej časti sa na týchto zlepšeniach podieľa priemysel a jeho výstupy. Avšak výstupy týchto činnosti zahŕňajú použitie chemických látok, alebo chemické látky vznikajú ako vedľajší produkt.

Nie je to pravidlom a nie sú dostupné presné a spoľahlivé štatistiky, ktoré by mohli určiť koľko pozornosti venujú jednotlivé priemysly bezpečnému zneškodňovaniu nebezpečného odpadu. Ale je rozumné predpokladať, že zbavovanie sa odpadu nie je pre spoločnosť tou najlukratívnejšou činnosťou, ktorá im pomáha dosahovať zisk.

Podobne nie je pravidlom, že spoločnosti, ktoré pracujú s potenciálne nebezpečnými chemikáliami sú ekonomicky, alebo inak motivované k tomu aby financovali, alebo sa inak podieľali na vedeckom výskume, ktorý pomôže vyhodnodiť bezpečnosť týchto látok.

Čo sa týka prebiehajúceho výskumu potenciálne nebezpečných látok, je možné že pokiaľ sa vedecké zistenia dostanú k verejnosti a dané látky sa prestanú používať, tieto látky môžu preniknúť do prostredia a následne do potravy, ktorú ľudia konzumujú a tým spôsobiť zdravotné ťažkosti.

A ak tieto látky do organizmu preniknú a spôsobia nejaké zdravotné problémy, je možné, źe lekár ich bude pripisovať iným príčinám.  Problémom nie je nekompetentnosť lekára, ale to, že prostredie sa znečisťuje rýchlejšie ako dokáže lekárska komunita skúmať dopady týchto chemikálii a prichádzať s efektívnymi diagnostickými a terapeutickými nástrojmi.

Za takýchto podmienok je v každého osobnom záujme aby venoval čas a energiu skúmaniu potenciálnych hrozieb pre jeho organizmus, zdravia a kvalitu života. Tieto hrozby sú prakticky neviditeľné a chronické problémy, ktoré spôsobujú nejednoznačné a nie vždy ľahko vystopovateľné k príčine.

Tento stav nie je dôvodom na paranoju, ale impulzom pre iniciatívu, ktorá pomôže oboznámiť sa s environmentálnou toxicitou a možnosťami znižovania jej dopadov na zdravie.

Share This