Disfágia
Disfágia je porucha prehĺtania, pri ktorej jedlo, tekutiny alebo sliny nedokážu plynule prechádzať ústami, hltanom a pažerákom do žalúdka. Môže vzniknúť v dôsledku oslabenia svalov, nervových porúch či mechanických prekážok v tráviacom trakte¹.
Čo by ste o disfágiíí mali vedieť?
- Riziko aspirácie: Tekutiny alebo potrava sa môžu dostať do dýchacích ciest, čo vedie k zápalu pľúc (aspiračná pneumónia) a opakovaným infekciám².
- Podvýživa a dehydratácia: Keď je prehĺtanie bolestivé alebo obtiažne, pacienti často obmedzia príjem potravy a tekutín, čo vedie k chudnutiu, slabosti a zhoršeniu imunity³.
- Znížená kvalita života: Problémy pri jedle ovplyvňujú sociálne interakcie a psychiku, často sa objavuje strach z dusenia.
Typy a príčiny
- Orofaryngeálna disfágia: Svalová alebo nervová porucha v ústnej či hltanovej fáze prehĺtania (mŕtvica, Parkinsonova choroba)⁴.
- Ezofageálna disfágia: Mechanická prekážka alebo motility problémy pažeráka (peptický ezofagitída, ezofageálny skleróza, striktúry, nádory)⁵.
Príznaky
- Kašeľ alebo dusenie pri jedle, pocit, že potrava „uviazne“ v krku či hrudi.
- Bolesti na hrudi po prehĺtaní, slinenie, chrapot, nechutenstvo⁶.
Diagnostika a manažment
- Vyšetrenie foniatrom alebo gastroenterológom: Videofluoroskopické prehĺtanie alebo endoskopická vyšetrenia odhaľujú miesto a príčinu poruchy⁷.
- Špeciálny pokrmový režim: Úprava konzistencie – hladké kašovité jedlá, husté tekutiny (gelové nápoje), aby sa znížilo riziko aspirácie⁸.
- Terapeutické cvičenia a techniky: Cvičenia na posilnenie svalov hltana a špecifické polohovanie hlavy pri prehĺtaní (tzv. „chin‐tuck“), ktoré zlepšujú ochranu dýchacích ciest⁹.
- Zásobovanie kalórií: Ak perorálna výživa nestačí, zváži sa dočasná sondová výživa (nazogastrická sonda alebo PEG) na ochranu stavu výživy¹⁰.
¹ Logemann J.A. “Swallowing disorders.” Best Pract Res Clin Gastroenterol 2007;21(3):563–573.
² Langmore S.E. et al. “Predictors of aspiration pneumonia in nursing home residents.” Dysphagia 2002;17(4):298–307.
³ Cichero J.A.Y. et al. “Management of food and liquid texture in dysphagia.” Curr Phys Med Rehabil Rep 2014;2(2):125–136.
⁴ Clavé P., Shaker R. “Dysphagia: current reality and scope of the problem.” Nat Rev Gastroenterol Hepatol 2015;12(5):286–291.
⁵ Kahrilas P.J. et al. “Mechanisms of dysphagia.” Gastroenterology 2017;153(2):343–356.
⁶ Steele C.M., Cichero J.A.Y. “A three‐factor framework for understanding the risk of aspiration.” Dysphagia 2014;29(3):235–242.
⁷ Aviv J.E. “Videofluoroscopic swallow study: how we do it.” Otolaryngol Clin North Am 2002;35(6):1053–1067.
⁸ American Speech-Language-Hearing Association. “Clinical guidelines for the evaluation of swallowing” 2016.
⁹ Logemann J.A. “Evaluation and treatment of swallowing disorders.” PRO-ED; 1998.
¹⁰ Speyer R. “Effects of therapy in oropharyngeal dysphagia by speech and language therapists.” Dysphagia 2008;23(1):14–33.