Probiotiká

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré pri dostatočnom príjme poskytujú hostiteľovi zdravotné benefity najmä prostredníctvom modulácie črevnej mikrobioty¹. Najčastejšie ide o kmene rodu Lactobacillus a Bifidobacterium, ale sem patria aj kvasinky Saccharomyces boulardii a niektoré kmene rodu Streptococcus alebo Enterococcus².

Prečo sú probiotiká dôležité?

Obnova črevnej mikrobioty: Po antibiotickej liečbe alebo pri gastroenteritíde pomáhajú obnoviť rovnováhu baktérií v tráviacom trakte a zabraňujú premnoženiu patogénov, ako je Clostridium difficile³.
Podpora imunitného systému: Aktivujú produkciu protilátok (IgA) a stimulujú obranné bunky sliznice, čím znižujú riziko infekcií⁴.
Zlepšenie trávenia a vstrebávania živín: Produkciou enzýmov a krátkoreťazcových mastných kyselín (napr. butyrátu) podporujú zdravie enterocytov a znižujú zápalové procesy⁵.

Hlavné typy a indikácie

Lactobacily (napr. L. rhamnosus GG, L. acidophilus) – indikované pri liečbe hnačky dospelých aj detí, pri syndróme dráždivého čreva a disbióze po antibiotikách⁶.
Bifidobaktérie (napr. B. breve, B. infantis) – vhodné pri kolikách dojčiat, zlepšujú peristaltiku a napomáhajú redukcii zápalových markerov⁷.
Saccharomyces boulardii – kvasinka odolná voči antibiotikám, účinná pri prevencii a liečbe antibiotikami vyvolanej hnačky a cestovateľskej hnačky⁸.

Ako probiotiká užívať?

Dávkovanie: Bežné prípravky obsahujú 10⁸–10¹⁰ CFU (kolónie tvoriace jednotky) na jednu dávku. U detí a starších osôb platí nižšia dávka (10⁷ CFU)⁸.
Forma podania: Kapsuly, tablety, prášky či fermentované potraviny (jogurt, kefír, kyslá kapusta). Pre zabezpečenie životaschopnosti kmeňov je dôležité uchovávať prípravky podľa pokynov výrobcu (chladenie, suché prostredie).
Dĺžka užívania: Pri akútnych stavoch 7–14 dní; pri chronickej disbióze alebo syndróme dráždivého čreva 4–8 týždňov, prípadne kontinuálne podľa odporučenia lekára⁹.

¹ Hill C. et al. “The International Scientific Association for Probiotics and Prebiotics consensus statement on the scope and appropriate use of the term probiotic.” Nat Rev Gastroenterol Hepatol 2014;11(8):506–514.

² Ouwehand A.C. et al. “Probiotic bacteria: prevention of disease and nutritional modulation.” Br J Nutr 2002;88(Suppl 1): S75–S90.

³ McFarland L.V. “Probiotics for the primary and secondary prevention of C. difficile infections: a meta‐analysis and systematic review.” Antibiotics 2015;4(2):160–178.

⁴ Lebeer S. et al. “Host interactions of probiotic bacterial surface molecules: comparison with commensals and pathogens.” Nat Rev Microbiol 2010;8(3):171–184.

⁵ Macfarlane G.T., Macfarlane S. “Fermentation in the human large intestine: its physiologic consequences and prebiotic contribution.” J Clin Gastroenterol 2011;45 Suppl:S120–S127.

⁶ Guandalini S. et al. “Probiotics for treatment of acute diarrhea in children: randomized double blind placebo controlled trial.” BMJ 2000;320(7238):1267–1270.

⁷ Ríos‐Covian D. et al. “Short chain fatty acids and gut microbiota: a focus on butyrate, lactate and propionate.” Gut Microbes 2016;7(3):271–284.

⁸ Szajewska H., Kołodziej M. “Systematic review with meta‐analysis: Saccharomyces boulardii in the prevention of paediatric antibiotic‐associated diarrhoea.” Aliment Pharmacol Ther 2015;42(7):793–801.

⁹ AOAC International. “Standard 466 E: Confirmed Probiotics.” AOAC Official Methods; 2018.